FENOMÉN ZVANÝ POŠTOVÁ SCHRÁNKA
Budovanie siete listových schránok na všetkých poštových úradoch s určenými hodinami vyberania súviselo s nariadením Dekrétu dvorskej komory z roku 1817. Traduje sa ale, že drevené schránky na listy boli po prvý raz osadené na stenách budov v talianskej Florencii v 16. storočí. Prvá písomná správa o použití poštovej schránky ale pochádza už z roku 1633 z nemeckého Leignitzu, kde bola umiestnená na Heynischovej veži na poštovej linke Breslau – Lipsko. O niečo neskoršie známe rozmiestnenie 15 schránok po Paríži v roku 1653 vychádzalo z nariadenia kráľa Ľudovíta XIV. (1638 – 1715) pre uľahčenie prepravy zásielok v rámci mesta za vopred zaplatený poplatok „billets de port payé“. V samotnom Francúzsku to ale nezaznamenalo hneď masové používanie schránok, pretože tieto boli pravidelne rozmiestnené po celej krajine až v roku 1829.
Podobne aj na Britských ostrovoch sa síce prvá schránka objavila už v roku 1809, ale rozsiahlejšia sieť schránok v rôznych mestách sa realizovala až po roku 1850, teda v súvislosti so zavedením označovania poštových zásielok známkami v roku 1840. Táto reforma úhrady poštovného zároveň podmienila aj rozmach listových zásielok, ktoré si vyžiadali špecializovaný systém podávania a vyberania pošty na verejných priestranstvách. V habsburskej monarchii bola prvá schránka tzv. schránka na zhromažďovanie listov – „brief(ein)sammlungskästen“ umiestnená vo Viedni v roku 1785. V Uhorsku, teda na území dnešného Slovenska, sa prvé poštové schránky začali používať až v roku 1817 a to na základe dekrétu dvorskej komory nariaďujúceho pravidelné rozmiestnenie listových schránok na všetkých poštových úradoch s určenými hodinami vyberania.
Vývin poštovej schránky od čias habsburskej monarchie po vznik samostatného Česko-Slovenska veľmi dobrým spôsobom reprezentuje emisia poštovej známky Deň poštovej známky z roku 2011, ktorej autorom je renomovaný slovenský známkový tvorca akad. mal. Peter Augustovič. Ústredným motívom poštovej známky je najstaršia známa zachovaná poštová schránka z nášho územia, ktorá bola vyrobená okolo roku 1820 a nachádza sa v zbierkovom fonde Balneologického múzea v Piešťanoch. Podľa riaditeľa múzea PhDr. V. Krupu je miesto pre túto schránku označené na tzv. Frauenfeldovom pláne Piešťan z roku 1824, na ktorom je vyznačený dom „K poštovej trúbke“. Tu bola pobočka hlohoveckej pošty, na ktorej bola umiestnená mobilná poštová schránka z dreva s kovovým držiakom v tvare knihy, ktorá tvorí hlavný motív poštovej známky. Listy tu však boli viac dní a čakali na príchod dostavníka, ktorý ich odviezol na poštu v Hlohovci.
Pomalosť doručovania poštových zásielok kritizoval už Dr. F. E. Scherer vo svojej knihe o piešťanských kúpeľoch vydanej v roku 1837: „Poštovej filiálke, ktorá tu existuje počas kúpeľnej sezóny, by hádam nezaškodila väčšia rýchlosť.“ Na kupóne známky je reprodukovaná schránka systému PARIS pomenovaná podľa hlavného inžiniera ministerstva obchodu Carla Parisa. Schránka v secesnej úprave bola používaná v Rakúsko-Uhorsku medzi rokmi 1895 – 1918 a pochádza zo zbierok Poštového múzea v Prahe. Liatinová schránka s otvormi na vhadzovanie listov po stranách je modrej farby s pozlátenými reliéfnymi ozdobnými prvkami. Na čelnej strane má nápis „Postbriefkasten“ s predsadeným ozdobným rámčekom s informáciami o čase vyberania: „Wird 5 Minuten vor Abgang jeder Post und vor beginn jeder Briefbestellung gelleert.“ Pozadie známky je doplnené o jazdeckú kompozíciu postilióna s trúbkou prevzatého z drevorezu z roku 1811 na pozadí pokrčeného papiera. Kupón dotvára motív poštovej trúbky, ktorá vznikla z Thurn-Taxisovho poštového signálneho rohu oznamujúceho príchod dostavníka s poštou.
Prítlač na FDC tvorí cisársko-kráľovský pojazdný zberač listov v podobe poštára na bicykli spracovaný podľa predlohy neznámeho rakúskeho grafika z roku 1890. Motív pečiatky FDC vychádza z plechovej atypickej poštovej schránky systému VRZBA, ktorá bola na území Česko-Slovenska používaná po roku 1918. Schránka má modrý korpus s bielo-červeným rámovaním a oblúkovitou strieškou s otvormi na vhadzovanie v čelnej stene a po stranách. Na prednej strane je umiestnený oválny rámček na vkladanie tabuliek s údajmi o vyberaní schránky a pod ním reliéfny česko-slovenský štátny znak. Predloha tejto schránky pochádza tiež z Poštového múzea v Prahe, kde je deponovaná väčšina historických trojrozmerných predmetov viažucich sa k dejinám poštovníctva v bývalom Česko-Slovensku.
Pozn. Spracované podľa publikácií: Kramář, Jan: 200 let poštovní schránky. Praha : Česká pošta, s.p., 2017; Manfred, Stephan: Zahlreiche Kasten sieht man hängen – Kleine Kulturgeschichte deutscher Briefkästen. Berlin 1989; Scherer, F. E.: Die Heissens Quellen und Bäder zu Pöstény. Leipzig 1837.
Mgr. Martin Vančo, PhD.