Adrian Ferda – autor známky, Michal Čajka – riaditeľ Oravskej galérie, Martin Vančo – vedúci POFIS
Uvedenie poštovej známky Vianoce: ľudové rezbárstvo
Oravská galéria v Dolnom Kubíne pripravila pri príležitosti vydania poštovej známky s dielom insitného rezbára Štefana Siváňa zo zbierkového fondu galérie slávnostné uvedenie poštovej známky v piatok 8. 12. 2023. Galéria sa tak rozhodla na základe pozitívnej skúsenosti s inauguráciou veľkonočnej známky vydanej v marci tohto roku, ktorá nevídaným spôsobom zvýšila návštevnosť galérie. Štefan Siváň starší (1906 – 1995) je insitný umelec, pochádzajúci z obce Babín situovanej neďaleko od Oravského Podzámku na trase z Dolného Kubína do Námestova. Siváň sa na piedestál európskeho insitného umenia vypracoval ako stolársky učeň cechu kolárov cez vyrezávanie figúrok do prenosných betlehemov, s ktorými chodil v mladosti vo vianočnom období koledovať na slovensko-poľskom pomedzí. Okrem oravských folklórnych motívov sa neskôr začal špecializovať na sakrálne, najmä kristologické a mariánske scény, ktoré sa stali námetmi oboch sérií vychádzajúcich poštových známok Veľkej noci a Vianoc 2023.
Uvedený typ poštových známok začal vychádzať hneď po páde komunizmu v roku 1990, ktorý sakrálnym témam na poštových známkach veľmi neprial vzhľadom na ich primárny vzťah k dvom najdôležitejším kresťanským sviatkom. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky, 30. výročie vzniku ktorej si tento rok pripomíname, presadilo ministerstvo dopravy ako súdobý vydavateľ poštových známok, stratégiu striedania sakrálnych a profánnych námetov na týchto známkach, takže v minulosti boli na týchto známkach aj motívy, viažuce sa k oslavám jari (kraslice, šibačka a pod.) ako aj zime ako ročnému obdobiu (ľudové zvyky a krajinárske motívy). Pri príležitosti zavedenia meny euro v roku 2009 sa Slovenská pošta, a.s., zamerala v rámci týchto emisií na prezentáciu ľudového umeleckého prejavu, ktorý je nevyčerpateľnou studnicou námetov. Mnohé z týchto ľudových prejavov, ako napr. modrotlač, drotárstvo alebo vajnorská ľudová hudba dokonca boli v tomto období zaradené do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Podobne aj ľudové rezbárstvo zastúpené osobnosťou Štefana Siváňa je slovenský folklórny fenomén, ktorý by si zaslúžil zápis do Zoznamu kultúrneho dedičstva sveta UNESCO.
Vzhľadom na folklórne zamerané podujatie bol sprievodný kultúrny program realizovaný goralskými ľudovými piesňami hudobným zoskupením zo Zuberca pod vedením riaditeľa Múzea oravskej dediny Richarda Janoštína s manželkou. Manželský pár doplnil hrou na base Tomáš Šuvada, pochádzajúci zo Suchej Hory na slovensko-poľských hraniciach, spolu so svojimi deťmi, ktoré svojim koledníckym recitálovým pásmom priniesli na podujatie ducha Vianoc.
