POŠTOVÉ SLUŽBY V OBDOBÍ 2. SVETOVEJ VOJNY (1939 – 1945)
Druhej svetovej vojne predchádzalo na Slovensku vyhlásenie slovenskej samostatnosti, ktoré bolo výsledkom viacerých k tomuto úkonu smerujúcich udalostí. Nimi boli obsadenie Rakúska Nemeckom, územné nároky Nemecka na pohraničné oblasti Československej republiky, ústiace do Mníchovskej dohody ako aj prvá Viedenská arbitráž, ktorá rozhodla o odstúpení územia južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku. Najskôr na základe tzv. Žilinskej dohody prijatím ústavného zákona účinného od 25. novembra 1938 nadobudla ústavnú formu autonómia Slovenska. Úradný názov tohto autonómneho územia bol Slovenská krajina a pomenovanie štátu sa zmenilo na Česko-Slovenská republika. Vládna a výkonná moc v poštovej oblasti pripadla autonómnym orgánom Slovenskej krajiny. V rámci autonómnej vlády bolo zriadené Ministerstvo dopravy Slovenskej krajiny na čele s ministrom dr. Ferdinandom Ďurčanským. Jeho súčasťou bol poštový rezort a železničný rezort. Začiatkom roka 1939 bolo ministerstvo premenované na Ministerstvo dopravy a verejných prác Slovenskej krajiny (MDPV), ktoré opatrením zo 4. januára 1939 stanovilo nové rozdelenie podniku Slovenská pošta. Bola zriadená Direkcia pôšt a telegrafov, pozostávajúca z prezídia a troch skupín: I. Personálna a hospodárska, II. Poštová, telegrafná a telefónna prevádzka a doprava, III. Technická.
Dňa 14. marca 1939 sa úplná samostatnosť Slovenska stala skutočnosťou. Odhlasoval ju na nátlak Nemecka Snem Slovenskej krajiny manifestačným hlasovaním. O deň neskôr Nemecko okupáciou zavŕšilo likvidáciu Československej republiky s následným vyhlásením Protektorátu Čechy a Morava. Územie Slovenska bolo výrazne poznamenané stratami južných okresov v prospech Maďarska, Devína a Petržalky v prospech Nemecka a Slovensko stratilo aj niekoľko lokalít na Orave, Kysuciach a na Spiši, ktoré obsadilo Poľsko. Najmä na juhu územia prišlo Slovensko o množstvo poštových úradov. Jedným z opatrení slovenskej vlády po vyhlásení samostatnosti bolo aj vypovedanie poštových zamestnancov českej národnosti zo Slovenska. Dostali dekréty, že sa dávajú k dispozícii vláde Protektorátu Čechy a Morava. Prázdne miesta boli obsadené slovenskými zamestnancami a po prechodných ťažkostiach sa poštové služby dostali do normálneho chodu. Vrcholným orgánom štátnej moci vo veciach organizovania výkonu poštových služieb bolo MDPV, ktoré pozostávalo zo železničného rezortu, poštového rezortu a rezortu verejných prác.
Súčasťou poštového rezortu bol aj vojenský referát, úlohou ktorého bolo udržiavanie kontaktov ministerstva so slovenskými a nemeckými vojenskými orgánmi (poštový, telegrafný a telefonický styk, cenzúra poštových zásielok a pod.). Pošta však bola úplne odkázaná na dovoz technického materiálu a telekomunikačných zariadení z Nemecka a Protektorátu Čechy a Morava. V dôsledku vojnového stavu a zložitej vnútropolitickej situácie sa zriaďovalo trvalé telefonické spojenie medzi poštovými úradmi a žandárskymi stanicami. Slovensko sa zapojilo do systému medzinárodnej poštovej prepravy a do siete telekomunikačných služieb vstupom do medzinárodných inštitúcií – Svetovej poštovej únie (UPU) v roku 1939 a do Európskeho poštového a telekomunikačného zväzu v roku 1942. Ten združoval krajiny Osi vrátane nimi anektovaných alebo okupovaných území.
Druhá svetová vojna sa začala 1. 9. 1939 útokom Nemecka na Poľsko. O necelé dva roky neskôr Nemecko aj s podporou slovenskej armády zaútočilo na Sovietsky zväz. V tejto súvislosti veliteľstvo armády 30. 6. 1941 požiadalo vojenského splnomocnenca pri poštovom rezorte MDPV o vydanie potrebných nariadení pre aktiváciu poľnej poštovej služby v slovenskej armáde. MDPV telegrafickým obežníkom upovedomilo poštové úrady o začatí činnosti poľnej pošty od 1. 7. 1941. Poľnú poštovú službu zabezpečovali postupne štyri poľné pošty (čísla 6, 8, 11, 16), jedna ústredňa poľných pôšt (ÚPP) a tri zberne poľnej pošty (Bratislava 2, Žilina 2, Prešov 1). Predpokladom optimálneho fungovania poľnej poštovej služby určenej pre bojové jednotky nasadené na východnom fronte bola bezchybná súčinnosť so slovenskou poštovou správou. V prípade prepravy pošty z tylu do poľa poštové úrady tvorili priame zväzky pre ÚPP, ktoré sa prepravovali vlakovými poštami. ÚPP po cenzúre vypravila priame závery pre jednotlivé poľné pošty. Tieto sa do poľa prepravovali osobitnou vlakovou poštou určenou len pre potreby poľnej pošty. V opačnom smere (pole – tylo) poľné pošty tvorili priame závery pre vlakové pošty, ktoré zabezpečovali priame dodanie zásielok k štátnym poštovým úradom, keďže pošta dochádzajúca z poľa bola cenzurovaná už pri jednotkách.
Zásadný obrat na východnom fronte po bitke o Stalingrad (august 1942 – február 1943) zvýraznil antifašistické tendencie v radoch armády aj civilného obyvateľstva na Slovensku. Odbojové nálady v spoločnosti vyústili do vyhlásenia Slovenského národného povstania (SNP). Stalo sa tak vynútene a predčasne 29. augusta 1944 v Banskej Bystrici ako reakcia na prekročenie slovenských hraníc nemeckou armádou, ktorá prišla na Slovensko na žiadosť prezidenta Jozefa Tisa. Už 1. 9. 1944 prevzala Slovenská národná rada všetku zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na Slovensku.
Agenda poštovej správy spadala pod Povereníctvo dopravy a verejných prác, ale už 6. 9. 1944 boli z tohto povereníctva vyňaté veci dopravné, pre ktoré boli zriadené osobitné povereníctva pre železnice a pre poštu a telegraf. Povereníkom pre poštu a telegraf bol menovaný JUDr. Ján Ševčík. Riadením poštovej prevádzky a prepravy bol poverený Jozef Rak. Povereníctvo sa orientovalo hlavne na operatívne riadenie poštových úradov, pričom sa u mnohých pôšt prejavovala dvojkoľajnosť v riadení, pretože dostávali pokyny aj z MDPV v Bratislave, aj z povereníctva v Banskej Bystrici.
Výkonnú poštovú službu zabezpečovali poštové úrady s kľúčovou úlohou pošty Banská Bystrica, v obvode ktorej sa nachádzali všetky povereníctva Slovenskej národnej rady (SNR), armádne zložky a iné ústredné ustanovizne. Počas SNP poštové úrady museli pracovať v komplikovaných podmienkach, do činnosti niektorých z nich negatívne zasiahli aj partizánske skupiny, keď často pod hrozbou násilia vyžadovali odovzdanie hotovosti uloženej v pokladniciach. Okrem železníc sa na preprave pošty podieľala aj automobilová preprava, avšak z dôvodu nedostatku pohonných hmôt a prednostného použitia vozidiel pre bojujúce útvary musela byť často nahrádzaná konskými povozmi alebo pešími pochôdzkami.
Pri pešom doručovaní sa často využíval štafetový spôsob, keď odovzdávanie zásielok obstarávali pracovníci viacerých poštových úradov. Tajným rozkazom bola s účinnosťou od 3. októbra zriadená aj poľná pošta 1. československej armády na Slovensku, ktorá pozostávala z týchto organizačných zložiek: ústredňa poľných pôšt so sídlom vo Zvolene, poľná pošta 1 so sídlom v Brezne, poľná pošta 11 so sídlom v Banskej Bystrici a poľná pošta 21 so sídlom vo Zvolene. S postupom nemeckej armády mnohé poštové úrady ukončili svoju činnosť. Po prijatí zákona SNR z 22. 10. 1944 o pokračovaní odboja partizánskym spôsobom Povereníctvo pre poštu a telegraf evakuovalo 25. októbra 1944 najprv do Starých Hôr a neskôr do Dolného Jelenca, avšak po obsadení aj týchto lokalít sa museli jeho pracovníci uchýliť ďalej do hôr. Boli zavedené mnohé represálie a prepúšťanie pracovníkov poštovej správy, ktorí pôsobili na povstaleckom území, a viacerí z nich boli odvlečení do koncentračných táborov. Povstalecká armáda bola porazená 28. októbra 1944, časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja.
S postupom oslobodzovacích bojov po Karpatsko-duklianskej operácii začala aj rekonštrukcia vojnou zničených poštových zariadení vrátane budov, technického vybavenia, telefonických a telegrafických vedení. Dňa 7. 2. 1945 bolo obnovené Povereníctvo pre pošty a telegraf. Jeho činnosť sa zameriavala na skoré obnovenie poštového, telegrafného a telefonického spojenia. Problémy nastali pri začleňovaní viac dvoch stoviek poštových úradov z prinavrátených území obsadených počas vojny Maďarskom do našej poštovej správy ako aj pri zavádzaní cestných a železničných spojov.
Dňa 7. 4. 1945 bolo Povereníctvo pre pošty a telegraf premenované na Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pošty a telegraf. V apríli 1945 bol v Banskej Bystrici zriadený Inšpektorát pôšt a telegrafov, ktorý mal za úlohu uľahčiť a zrýchliť zapojenie postupne oslobodzovaných miest a obcí do poštovej, telefónnej a telegrafnej siete. Inšpektorát mal len prechodný charakter a svoju činnosť ukončil 22. 5. 1945. Dňa 30. 5. 1945 vydalo Povereníctvo SNR pre pošty a telegraf prvé číslo poštového vestníka, v ktorom bola uverejnená organizácia správy poštovej služby na území celého Slovenska. Ďalšia kapitola vývoja poštových služieb na Slovensku sa začala písať už v obnovenej Československej republike.
Pozn.
Spracované podľa: Bachratý, M.: Slovensko 1938 – 1945. Poštová história. Bratislava 2020, zv. 1 a 2; Harmatová, S.: Vývoj poštovej siete na území Slovenska a 21. storočie. Diplomová práca Katedry spojov FPaEDS. Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, 2000; Kamenec, I.: Slovenský štát v obrazoch (1939 – 1945). Bratislava : Ottovo nakladatelství, 2008; Poradník úradníkov Slovenskej pošty a poštovej sporiteľne 1941; Poštový vestník Povereníctva pre pošty v Bratislave, 1945. č. 1.
Mgr. Leo Lichvár, kurátor dejín poštovníctva, Poštové múzeum