ČESKO-SLOVENSKÁ POŠTA PO ROKU 1945
Na politický vývin v povojnovom Česko-slovensku malo rozhodujúci vplyv rozdelenie sfér medzi Sovietskym zväzom a západnými víťaznými mocnosťami. Vláda ustanovená 4. apríla 1945 v Košiciach po odstúpení londýnskeho vládneho kabinetu bola zastúpená členmi politických strán zoskupených v Národnom fronte. Ministrom obnoveného rezortu pôšt bol až do „víťazného februára 1948“ František Hála (1893 – 1952), ktorý bol členom Česko-slovenskej štátnej rady v Londýne od roku 1940. Na Slovensku založený Zbor povereníkov, počas Slovenského národného povstania v roku 1944, sídlil po skončení 2. svetovej vojny v Bratislave a mal aj samostatného povereníka pre rezort pošty, ktorý zanikol až po prijatí federálnej ústavy v roku 1960.
Prvá poštová známka oslobodenej Česko-slovenskej republiky s motívom ruského vojaka, tzv. Košické vydanie, ktorá bola vydaná v Košiciach 26.3.1945. Práve v tejto časti oslobodenej republiky bola 4. apríla 1945 ustanovená prvá vláda Národnej fronty Čechov a Slovákov.
V rámci prvej etapy povojnovej obnovy bol prijatý nový zákon o pošte 7. novembra 1946, ktorý konečne zrušil právny dualizmus, rakúsky pretrvávajúci v Čechách po roku 1838 a uhorský aplikovaný na Slovensku po roku 1850. Anachronický termín „poštový regál“ nahradila moderná terminológia „poštovej výhrady“ a do praxe boli zavedené aj služobné povinnosti pošty ako verejnosti slúžiacej dopravno-komunikačnej organizácie a inštitút poštového tajomstva.
Obálka leteckej pošty dokumentujúca prvý let z Prahy do New Yorku 17.6.1946. Na zadnej strane je nalepený podací lístok ešte z Protektorátu Čechy a Morava z roku 1944, dokladajúci podanie zásielky 15.6.1946. Zásielka bola NY poštou spracovaná 18.6.1946 a vzhľadom na nekorektnosť adresy poslaná späť do Prahy 15.7.1946.
Reforma fungovania pôšt realizovaná najprv cez vznik nových oblastných riaditeľstiev nakoniec nemohla byť realizovaná z dôvodu komunistického prevratu vo februári 1948. Rezort pošty bol v rámci „obrodenej“ Národnej fronty pridelený Československej strane socialistickej, ktorá do funkcie ústredného riaditeľa pošty vymenovala Ing. Miloslava Laiperta, exponenta komunistickej strany. Pod zámienkou decentralizácie a znižovania administratívy boli zriadené nové riadiace orgány kopírujúce politické kraje a okresy zavedené zákonom z konca roka 1948, najmä Krajské poštové správy, premenované v roku 1951 na Krajské poštové inšpektoráty a Okresné poštové správy zriadené v roku 1949, ktoré priamo riadili poštové úrady a poštovne. Kľúčovým medzníkom bol 1. júl 1949, keď bol poštový podnik znárodnený, v Prahe bolo zriadené Ústredné riaditeľstvo pôšt a v Bratislave Oblastné riaditeľstvo, ktoré podliehalo poverencovi pre poštu.
Na prelome 40. – 50. rokov 20. storočia sa v Česko-slovensku objavili sovietski poradcovia, ktorí mali za úlohu zreorganizovať štátne hospodárstvo podľa ruského vzoru. Ideológia komunistického režimu orientovaná na ťažký priemysel mala za následok feminizáciu rezortu pošty v duchu hesla Antonína Zápotockého „Muži do výroby – ženy na poštu“. S tým bolo spojené aj prepúšťanie administratívnych pracovníkov, tzv. „Akcia 77 000“, ktorá nebola ničím iným ako politickou čistkou medzi poštármi, ktorí nepatrili k fanatický prívržencom komunizmu. Vyššie uvedené uprednostňovanie ťažkého priemyslu a nivelizácia platov poštových zamestnancov mala ďalej za následok prepad úrovne platov na najnižšiu úroveň v národnom hospodárstve, čo viedlo aj k postupnému zaostávaniu pošty v porovnaní s ostatnými rezortmi.
Sovietski poradcovia presadili pre rezort pošty nový termín „spoje“ odvodený z ruského „svjazy“, ktorý sa začal používať ako všeobecné pomenovanie pre poštu, telekomunikácie a rádiokomunikácie. Na základe uznesenia Ústredného výboru KSČ zo septembra 1951 boli aplikované viaceré zmeny v národnom hospodárstve, z ministerstva pôšt sa v roku 1952 stalo ministerstvo spojov, Československá pošta ako národný podnik bola zrušená a riadiacu funkciu v oblasti poštových služieb prevzali Krajské správy pôšt podriadené Ústrednému riaditeľstvu ako organizačnému článku ministerstva. Komunistická politika postihla aj oblasť filatelie, keď 1. júna 1950 bola založená Poštová filatelistická služba (POFIS) ako náhrada za znárodnené obchodíky so známkami.
Pamätná obálka vydaná Československou poštou 18.11.1957 pri príležitosti úmrtia prezidenta Antonína Zápotockého (13. 11. 1957). Poštová známka vyšla v dvoch mutáciách 30 a 60 ha, obe v náklade 3 mil. ks, na základe návrhu významného českého grafika a rytca J. Schmidta (1897 – 1984).
V roku 1960 schválilo Národné zhromaždenie novú socialistickú ústavu, ktorá zakotvila vedúce postavenie KSČ, čím ešte viac upevnila centralistický režim. Skončilo Povereníctvo spojov v Bratislave a spolu s ním aj samostatné ministerstvo spojov v Prahe. To bolo zlúčené s ministerstvom dopravy a v roku 1963 transformované na Ústrednú správu spojov. Poštové úrady boli premenované jednoducho na pošty a bolo zavedené aj nové logo v podobe geometricky abstrahovanej holubice letiacej nad elipticky sploštenou zemeguľou na oranžovom pozadí. Štatút výrobno-hospodárskych jednotiek získala Správa spojov, Správa diaľkových káblov, Spáva rádiokomunikácií, Montážnych podnikov, Telegrafnej ústredne alebo Poštovej filatelistickej služby. Účelovými organizáciami sa stali Technická ústredňa spojov (TÚS), Výpočtová a kontrolná ústredňa spojov (VAKUS), Poštová novinová služba (PNS) a na rozpočtové organizácie sa zmenil Výskumný ústav spojov (VÚS) alebo Štátny ústav pre projektovanie spojových stavieb a zariadenia (Spojprojekt).
Demokratizácia pomerov známa pod pomenovaním „Pražská jar“, ukončená inváziou vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968, mala za následok vznik federatívneho usporiadania štátu, ktoré sa odrazilo v roku 1969 zriadením Federálneho výboru pre pošty a telekomunikácie: tomuto výboru boli podriadené národné Ministerstvá pôšt a telekomunikácií, pričom na Slovensku bola do tohto rezortu začlenená aj doprava.
V súvislosti s normalizáciou bolo v roku 1971 zriadené Federálne ministerstvo spojov ČSSR, pričom zrušené republikové ministerstvá boli nahradené Ústrednými riaditeľstvami spojov v Prahe a Bratislave. Federálne ministerstvo si ale nechalo priamu kontrolu nad niektorými kľúčovými podnikmi a organizáciami, ako napr. nad Správou rádiokomunikácií, Správou diaľkových káblov, Výskumným ústavom spojov a Medzinárodnou odúčtovňou. Riadiacu funkciu pôšt prevzali opäť Krajské a Okresné správy spojov, pričom v roku 1973 vzniklo samostatné Riaditeľstvo medzinárodnej poštovej prepravy. Organizácia rezortu v tejto podobe vydržala až do roku 1988, keď vzniklo Federálne ministerstvo dopravy a spojov a Ústredné riaditeľstvá spojov boli transformované na štátne podniky Správy pôšt a telekomunikácií (SPT) sídliace v Prahe a Bratislave s istou mierou hospodárskej samostatnosti.
Pozn. Text bol vypracovaný na základe rozsiahleho rukopisu dlhoročného riaditeľa českého Poštového múzea v Prahe PhDr. Jana Galušku († 2021), ktorý ho v roku 2013 láskavo poskytol za účelom publikovania pri príležitosti osláv 20. výročia založenia Slovenskej pošty, a.s.
Autor:
Mgr. Martin Vančo, PhD., vedúci POFIS a Poštového múzea