Slovenská pošta vydáva poštovú známku „500. výročie baníckeho povstania 1525 – 1526“
Banícke povstanie v rokoch 1525 – 1526 patrilo k najväčším sociálno-politickým hnutiam baníkov na území Slovenska a v dejinách celého Uhorska počas obdobia feudalizmu. Slovenská pošta pri príležitosti výročia tejto udalosti vydáva poštovú známku s nominálnou hodnotou 1,20 €.
Známka s rozmermi 44,1 × 26,5 mm vrátane perforácie vychádza vo forme tlačového listu s päťdesiatimi známkami. Motívom poštovej známky je historická banícka mapa so znázornenými štôlňami. Súčasne so známkou bude vydaná aj obálka prvého dňa (FDC) s domicilom mesta Banská Štiavnica. Na prítlači FDC je vyobrazená banícka miska, motívom FDC pečiatky je štylizovaná banícka symbolika. Tlač známky technikou ofsetu a vytlačenie FDC technikou digitálnej tlače zabezpečila spoločnosť Tiskárna Hradištko. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, prítlače na FDC aj FDC pečiatky je Doc. Mgr. art. Marcel Benčík, ArtD.
Banícke povstanie 1525 – 1526
Banícke povstanie v rokoch 1525 – 1526 bolo najväčšie sociálno-politické hnutie baníkov na území Slovenska a v dejinách Uhorska v období feudalizmu. Hlavnou príčinou vypuknutia povstania bola výplatná známka – minca, ktorou boli baníci platení, ťažké pracovné podmienky, zvýšenie daní a poplatkov. Po potlačení Dóžovho povstania začali plebejské vrstvy sústredené pri banských podnikoch viesť otvorený boj.
K mzdovým otázkam sa pridružil problém zásobovania potravinami a podpory v chorobe. Faktori – obchodní zástupcovia, správcovia najväčšieho mediarskeho podniku v Európe so sídlom v Banskej Bystrici, Thurzovsko-Fuggerovskej banskej spoločnosti, od roku 1523 začali vyplácať baníkov znehodnotenou medenou výplatnou známkou. Začiatkom mája 1525 zaútočila na sneme šľachta proti Thurzovcom a Fuggerovcom a v júni im v mene panovníka skonfiškovali majetok.
Medzitým, 16. mája v Banskej Bystrici, demonštrovali ozbrojení baníci za zvýšenie miezd. Do pohybu sa dali baníci v Kremnici, Banskej Štiavnici a Hodruši. Celé leto baníci striedali protesty s demonštráciami a zastavením prevádzok, ale ťažiari a kupci neustúpili. Na jeseň 1525 vznikol obranný Banícky zväz so strediskom v Španej Doline, ktorý udržiaval spojenie medzi jednotlivými baníckymi zoskupeniami. Na konci februára 1526 pripravil ozbrojené povstanie. Baníci zo Španej Doliny vtrhli do Banskej Bystrice. Podpálili domy a na viac ako 10 dní obsadili celé mesto. Keď sa im nepodarilo dobyť zámocký areál, ustúpili. Vodcovia ušli na Moravu a do okolitých hôr. Vyšetrovaním povstania poverili palatína Verböciho a novohradského župana Gašpara z Rašky. Niektorých povstalcov chytili a popravili. Banícke povstanie sa stalo symbolom zápasu baníkov za spravodlivé pracovné podmienky a dôstojný život.
