Podtatranské múzeum v Poprade má 150 rokov. Slovenská pošta vydáva jubilejnú poštovú známku
Pod Tatrami už 150 rokov vzniká príbeh, ktorý spája históriu, prírodu aj kultúru. Významné jubileum Podtatranského múzea v Poprade si Slovenská pošta pripomína vydaním novej poštovej známky „150. výročie založenia Podtatranského múzea v Poprade“. Emisia pripomína dlhú históriu múzea, ktoré uchováva cenné prírodovedné, historické i umelecké zbierky a neodmysliteľne patrí ku kultúrnemu dedičstvu regiónu Spiša.
Poštová známka s nominálnou hodnotou 1,40 € má rozmery 44,1 × 26,5 mm vrátane perforácie a vychádza vo forme tlačového listu s 50 známkami. Známku vytlačila technikou ofsetu v kombinácii so serigrafiou spoločnosť Tiskárna Hradištko. Motívom známky sa stala architektonická kresba budovy Podtatranského múzea v Poprade. Pozadie dopĺňajú vrstevnice z modelu Tatier, ktorý patrí do zbierkového fondu múzea.
Súčasne s poštovou známkou vychádza aj obálka prvého dňa (FDC) s dátumom 3. augusta 2026 a domicilom Poprad. Na jej prítlači je zobrazený model Tatier s fosíliou florálneho motívu. FDC vytlačila technikou digitálnej tlače spoločnosť Tiskárna Hradištko. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, prítlače na FDC aj FDC pečiatky je Mgr. art. Peter Nosáľ.
„Poštové známky nám umožňujú pripomínať miesta a inštitúcie, ktoré formovali kultúrnu identitu Slovenska. Podtatranské múzeum už jeden a pol storočia uchováva jedinečné svedectvá o histórii, prírode i živote pod Tatrami a sme radi, že jeho význam môžeme priblížiť aj prostredníctvom tejto jubilejnej emisie,“ uvádza hovorkyňa Slovenskej pošty Eva Peterová.
História ukrytá medzi tatranskými štítmi
Pri príležitosti 150. výročia založenia Podtatranského múzea v Poprade vydáva Slovenská pošta aj pamätný list. Jeho hlavným motívom je kolorovaná fotografia modelu Tatier s priblížením na Poprad. Autorom dizajnu pamätného listu je Mgr. art. Peter Nosáľ. Pamätný list vytlačila digitálnou tlačou spoločnosť Tiskárna Hradištko a do predaja sa dostáva za cenu 3,08 €.
Korene Podtatranského múzea siahajú do roku 1876, keď Uhorský karpatský spolok založil svoj múzejný fond a vytvoril prvé vlastivedné zbierky v Kežmarku. Významný podiel na vzniku múzea mal Dávid Husz, ktorý daroval pozemok v Poprade, finančne podporil výstavbu budovy a dlhodobo presadzoval myšlienku vytvorenia samostatného múzea.
Základný kameň Karpatského múzea v Poprade bol položený 22. júla 1885 a verejnosti bolo sprístupnené 6. augusta 1887. Honosná neorenesančná budova sa počas nasledujúcich desaťročí rozrastala o nové priestory a dnes tvorí spolu s historickým parkom jednu z architektonických dominánt mesta Poprad. Historická budova je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí medzi najvýznamnejšie kultúrne objekty regiónu Spiša.
„Veríme preto, že nová známka zaujme nielen filatelistov, ale aj všetkých, ktorí majú blízko k Tatrám, histórii a slovenskému kultúrnemu dedičstvu,“ dodáva Eva Peterová.