„Keď obec poskytuje Slovenskej pošte priestory za 0 eur, pobočka nemôže byť stratová.“

Nájom 0 € neznamená prevádzku 0 €. Nájom je iba jednou a často tou najnižšou časťou nákladov pobočky – či už v prenajatých, alebo vo vlastných priestoroch. Najväčšiu položku tvoria personálne náklady, náklady spojené s manipuláciou, spracovaním a ochranou hotovosti, energie a materiál, prevádzka technológií, zabezpečenie pracoviska, spotrebované služby.

Napríklad v obci Hybe platila Slovenská pošta za prenájom symbolické 3 centy ročne. Napriek tomu boli v roku 2025 celkové náklady pobočky 64,4-tisíc eur, kým výnosy dosiahli iba 30,3 tis. eur. Strata tak predstavovala viac ako 34-tisíc eur.

Samotné personálne náklady dosiahli 51,7-tisíc eur – 80 % všetkých jej nákladov, teda boli výrazne vyššie než všetky výnosy pobočky. K nim sa pridávajú tisíce eur za materiál, energie, spotrebované služby, odpisy a ďalšie prevádzkové náklady.

A ani „bezplatné priestory“ nie sú úplne zadarmo. V Hybe Slovenská pošta hradila energie podľa meračov, vykurovanie predstavovalo približne 996 eur ročne a voda bola podľa posledného vyúčtovania približne 86 eur ročne.

Ešte výraznejším príkladom je pošta v Hornej Marikovej, kde bolo nájomné dokonca nulové, no pobočka napriek tomu vykázala náklady 73,3-tisíc eur pri výnosoch iba 16,8-tisíc eur. Jej strata tak dosiahla viac ako 56-tisíc eur.

Personálne náklady predstavovali vyše 62-tisíc eur, teda takmer 85 % všetkých nákladov pobočky. Samotné náklady na zamestnancov boli takmer štvornásobne vyššie ako všetky výnosy pobočky. Vykurovanie budovy pritom predstavovalo približne 3 000 eur ročne a k tomu Slovenská pošta samostatne hradila aj energie.

Rovnako jednoznačný je príklad Pošty Mestečko, ktorá fungovala vo vlastných priestoroch Slovenskej pošty. Ani absencia nájomného však z tejto pobočky neurobila ekonomicky udržateľnú prevádzku. V roku 2025 dosiahli jej náklady 62,9-tisíc eur, zatiaľ čo celkové výnosy boli iba 21,5-tisíc eur. Pobočka tak hospodárila so stratou vyše 41-tisíc eur – jej výnosy teda pokryli len približne tretinu nákladov.

Najväčšiu časť nákladov v Mestečku opäť tvorili ľudia. Osobné náklady predstavovali približne 59 % všetkých nákladov pobočky a boli o viac ako 15-tisíc eur vyššie ako všetky jej ročné výnosy. Spotrebované služby, odpisy dlhodobého majetku materiál, energie a ostatné prevádzkové a finančné výdavky tvorili zvyšnú časť nákladov.

Problémom pritom nebol iba objem nákladov, ale aj v tomto prípade najmä nízka vyťaženosť pobočky.

Za celý rok 2025 bolo v Mestečku evidovaných spolu približne 2 906 podaných listových, balíkových a doporučených zásielok a operácií s poštovými poukazmi. To predstavuje približne 242 operácií mesačne, teda približne 11 až 12 denne počas pracovných dní. V spádovej oblasti pobočky pritom žilo 1 184 obyvateľov.

V Hybe bolo za celý rok 2025 evidovaných približne 5 171 podaných zásielok a operácií s poštovými poukazmi – v priemere približne 431 mesačne, a teda 21 denne. V Hornej Marikovej to bolo približne 2 092 za rok, teda iba 174 mesačne, približne 8 – 9 denne.

A práve toto je podstata problému: bezplatný priestor môže znížiť náklady pobočky. Pri čoraz nižšej vyťaženosti pobočiek, rastúcich personálnych a prevádzkových nákladoch však nemôže zvrátiť jej stratu.

Vplyvom digitalizácie záujem o tradičné priehradkové služby dlhodobo klesá. Fixné personálne a prevádzkové náklady však rastú. Ekonomiku pobočky preto neurčuje výška nájomného, ale predovšetkým pomer jej celkových nákladov k reálnemu využívaniu a výnosom.